Jdi na obsah Jdi na menu
 


Obec KOPČANY - Smutný osud čestného lučištníka na PLAVECKÉM hradu - Město HURBANOVO

15. 6. 2020

QQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQ

,,Obec KOPČANY"

Suveníry - obec Kopčany

Foto-kopcany.sk

 Kostolík svätej Margity Antiochijskej

,,Gotizovaný, pôvodne románsky kostolík. Je jednou z najstarších architektonický pamiatok na Záhorí. Jej pôvod nie je doposiaľ podrobne prebádaný. Najstaršia písomná zmienka o kaplnke pochádza z roku 1554. Existenciu potvrdzuje aj známa Komenského mapa z r. 1627, na ktorej je obec Kopčany vyznačená ako stredne veľká obec s kostolom umiestneným v priestore „Hrúdov“.   Kostol sa nachádza len necelý kilometer od Valov – sídla veľkomoravských kniežať v chotáry obce Mikulčice na moravskej strane. Typologicky patrí do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe v 8. -11. storočí. Výsledky prieskumov a výskumov okolia kostola v rokoch 1994 – 2000 dokozujú jeho intenzívne osídlenie už od neskorej kamennej doby. Svoj vrchol dosiahlo v 9.-10. storočí, kedy sa pozdĺž predpokladanej historickej cesty z mikulčického sídliska Valy na východ sformovala na ľavom brehu rieky Moravy v katastri dnešných Kopčian skupina osád, ktorej organizačnú štruktúru dosiaľ nepoznáme. Funkčne súvisela s hradiskom Valy. Aj po zániku mikulčického hradiska pokračoval život v dvoch doteraz známych osadách v blízkosti kostolía sv. Margity Antiochijskej až do do 13. storočia, kedy sa tento priestor stáva pravdepodobne posledným obývaným miestom niekdajšej mikulčickej aglomerácie, ak neberieme do úvahy pozostatky stredovekého osídlenia okolo bývalého kostola IX na podhradí hradiska Valy. Doterajší výskum historickej topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv. Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, v 16.-17. storočí. Kostol asi naďalej slúžil pre priľahlé územie až do 18. storočia, kedy postavili nový kostol priamo v obci."

Barokový žrebčínec „Štít“

Obrazek 

 ,,Názov pochádza z nemeckého „Gestüt“ – žrebčinec. V kopčianskom dialekte dostáva názov „Štít“. Jestvoval už v 18. storočí, o čom svedčí doklad zmluvy zo 17.7.1712, kedy majiteľ Marek Czobor preberá majetky svojej matky, vdovy, rodenej Erdődy. V zmluve sa syn zaväzuje zaistiť matke ročne 12 000 zlatých, dať k dispozícii 12 koní a iné náležitosti. Roku 1736 premiestnil cisár František I. kone z maďarskej pusty Eneyd do Štítu v Kopčanoch. Keď vyhorel žrebčinec v Kladruboch, boli kone v roku 1779 predisponované do Kopčian, už do prebudovaného areálu, pretože kopčiansky žrebčinec v roku 1747 takisto vyhorel. Nový objekt predstavuje súbor budov okolo veľkého dvora s hlavnou reprezentačnou budovou, ku ktorej z oboch strán priliehajú krídla maštalí pre lipicánske kone španielskej jazdeckej školy. Dvojpodlažná reprezentačná budova je riešená na spôsob terezánskych barokovo-klasicistických kaštielov s volútovým štítom na strednom trojosovom rizalite, ktorý má po celej šírke otvorený balkón na krákorcoch s rokokovou kovanou mrežou. V reprezentačnej sále na poschodí sa donedávna nachádzali fragmenty nástropných malieb od francúzskeho maliara J. Chamanta. Z cisárskeho poverenia maľoval Chamant aj fresky v bývalej kaplnke a na chodbách kaštiela v Holíči, ako i Boží hrob v kapucínskom kostole. Sú zachované iba fragmenty pod omietkou. Najzachovalejšie ostali jeho maľby a nástropné fresky v kostole pavlínov v Šaštíne, datované rokom 1757. Maštale riešené na spôsob arkád do dvora majú nad každou arkádou trojhranný, pôvodne volútový štít. V arkádach sú vchody do jednotlivých maštalí a okienko pre seno. Štít a jeho priľahlé lúky a lesy sa stávali miestom veľkolepých poľovačiek pre cisársku rodinu a ich hostí, ktorý sem prichádzali s veľkou suitou z Viedne cez Moravskú Novú Ves a „Prívoz“ v Kopčanoch. Cisárska rodina navštívila „Štít“ podľa záznamov v kopčianskej kronike od roku 1747 celkom šesťkrát. Po poľovačkách nasledovali okázalé hostiny v sále reprezentačnej budovy. Premiestnením koní z Kladrub prichádzali i opatrovatelia a cvičitelia koní „Rajtknechti“, hospodárski správcovia a iní z Rakúska a Čiech. Potomkovia niektorých sú v Kopčanoch a na okolí dodnes. K žrebčínu patrili i priľahlé pasienky ako Veľká a Malá Niva, Segeti, Olšová Niva a iné od Adamova až po Hodonín."

 Kačenáreň

Obrazek 

,,Cisár Karol III. v roku 1736 založil v Kopčanoch okrem žrebčína a hospodárskych dvorov aj rybník na odchyt divých kačíc s budovou dodnes zvanou Kačenáreň. V dokumentoch holíčskeho panstva sa uvádza, že hospodársky správca holíčskeho panstva menom Tousainet dal r. 1752 nadstaviť obe budovy a na stranách dal vybudovať dva strážne domky. Kačenáreň ako aj Štít mali dokonalé komunikačné spoje – cesty s centrom panstva na zámku v Holíči, ako dokazuje mapa z roku 1870. Tieto cesty sú v podstate zachované, až na priame prepojenie Kačenárne so zámkom v Holíči.  V roku 1759 bol dobudovaný rybník na rozlohu 3016m2. Nad kanálmi spájajúcimi sa rybníkom boli podľa holandského vzoru zložené siete. Steny kanálov ako i vytvorené jazero maskovalo obloženie z rákosu a palachu. Prevádzka odchytu kačíc a Kačenárne vôbec, trvala nepretržite 182 rokov a zanikla až r. 1918. Kačenáreň bola už v minulosti cieľom „turistického ruchu“, kedy sa častým návštevníkom predvádzal odchyt kačíc. Bohužial, rybník je v súčasnej dobe spustnutý a z budov sú len ruiny."

 Kostol sv. Štefana Kráľa

Obrazek 

 ,,V historizujúcom slohu riešená prestavba staršieho barokového kostola s prvkami neogotiky a neoklasicizmu bola dokončená v rokoch 1862-1863. Ide o jednoľoďovú stavbu s transeptom a polygonálnym presbytériom. Všetky priestory majú pruské klenby, dosahujúce na rímsy nástenných pilastrov. Na bočných fasádach sú oporné piliere. Hlavný oltár s ústredným obrazom od sobotištského zemana a maliara C. Bránika bol dokončený v roku 1853. V kaplnkách transeptu sú klasicistické oltáre, pedanty, zo začiatku 19. storočia. Kamenná klasicistická krstiteľnica je z konca 18. storočia, prenesená z bývalého cisárskeho kaštiela, rovnako ako oltár z červeného mramoru na pravej strane lode a luisézny organ. Pred kostolom sú prícestné sochy sv. Floriána a sv. Vendelína z roku 1871. V parčíku pred kostolom je umiestnený pomník datovaný r. 1880. Kostol bol v 90. rokoch kompletne zrekonštruovaný,  pribudla nočná iluminácia. Kostol sa tak stal aj v noci zďaleka viditeľnou dominantou obce."

 Zvonica „Na tricátku“

Obrazek 

 ,,Poddaný odvádzali feudálne poplatky – „tricitum“ v sídle vrchnosti. Za panstva Czoborovcov bolo na celom holíčsko-šaštínskom panstve 12 úradníkov, z toho 1 v Kopčnaoch. Na tricátku sa verbovalo aj za vojakov. Najvyššiu vojenskú povinnosť v Nitrianskej stolici malo holíčsko-šaštínske panstvo – 50 pešiakov. Vyššiu vojenskú povinnosť mal len arcibiskup. Feudálne poplatky vyberali tzv. tridsiatnici (tricesimatores), zákonne legalizovaný vyberači už r. 1494. V tridisatkových zoznamoch z r. 1541 sa uvádza okrem vyvážaného tovaru aj menoslov obchodníkov, medzi nimi aj menoslov obchodníkov z Kopčian. Predmetom obchodu významnú úlohu vo vyberaní poplatkov zohrávali aj mýta a mýtnici."

 Pivovar

 Obrazek

,,Na juhozápadnom konci obce neďaleko vodného mlyna postavili v 18. storočí Czoborovci pivovar. Určitý čas v ňom bola i kaplnka. Naproti pivovaru dal postaviť rehoľník, správca kaplnky, sochu sv. Jána Nepomuckého. Pomník je z roku 1769. Sviatočné bohoslužby v kaplnke celebrovali holíčsky kapucíni. Budova pivovaru slúžila neskôr Štátnemu majektu. Bývali v nej sezónni robotníci tzv. „výžinkári“. V kopčianskom dialekte sa im hovorili „handrbuláci“. V obci „Na kopci“ naproti Sonnescheinovmu obchodu mal pivovar veľkú ľadovňu, zlikvidovanú v roku 1925 ako stavebný pozemok školy s názvom Škola prezidenta T. G. Masaryka. Pivovar bol asanovaný v 60. rokoch 20. storočia. Medzi budovou pivovaru a vodným mlynom na ceste k prievozu dodnes stojí ,,

 Prievoz

Obrazek

,,V priestoroch kóty 162 na „Segeti“ a ostrove „Mléčná“ na ľavom brehu rieky Moravy jestvovalo najstaršie osídlenie Kopčian. Bohaté povrchové nálezy keramických črepov dokazujú jeho existenciu už v dobe bronzovej (1800-800 pred n. l.). V stredoveku osídlenie zaniklo a ostal len strategicky dôležitý brod a neskôr strážený prievoz s kompou, umožňujúci dôležité cestné spojenie medzi sídliskami na obidvoch brehoch rieky Moravy. Pravý i ľavý breh rieky Moravy bol od čias Veľkej Moravy osídlený ľudom so spoločnou kultúrou, spoločnou hospodárskou a politickou organizáciou. Strategicky dôležitú komunikáciu cez kopčiansky prievoz využívali kupci a obchodníci rovnako, ako vojská a ich rozviedky od praveku. Prievoz nadobudol na význame v 13. storočí po zmene hydrologických a ustálení politických pomerov v povodí rieky Moravy. V 17. storočí sa stal majiteľom prievozu s príslušnými budovami rod Czoborovcov. Roku 1650 prenajal Valent Czobor právo prievozu holíčskemu židovi Joachimovi za poplatok 100 zlatých ročne. Za Rakúsku-Uhorska sa cez kopčiansky prievoz dopravovalo mlieko do Moravskej Novej Vsi a obilie do Vranovského mlyna. Pred rokom 1918 vlastnil celý areál akýsi Schlezinger, do roku 1940 boli vlastníkmi kopčiansky občania Ožvoldík a Rampáček. Po druhej svetovej vojne nahradil kompu provizórny most, tento bol zrušený počas regulácie Moravy v 70.-tych rokoch minulého storočia."

 Vodný mlyn

Obrazek

,,História mlynu siaha do dávnej minulosti. V 16. storočí existoval vodný mlyn v Kopčanoch ako jeden z troch dôležitých mlynov na panstve Czoborovcov. Stál na ramene rieky Moravy zvanom Struha. Potvrdzuje to doklad súdneho sporu medzi rodinami Czoborovcov, Bakičovcov a rodiny Révayovcov, datovaný rokom 1554. Korunu stavidla mlynu tvoril most. Cez most sa prechádzalo na lúky pri rieke Morave a vodil sa dobytok, kone a husi na pašu. Hlboké a rozsiahle jazero pod stavidlom mlyna slúžilo ako kúpalisko „U mlýnú“ Podľa kúpnopredajnej zmluvy ako posledný odkúpil mlyn s priľahlými budovami Pavol Mandelík s manželkou. Počas prvej svetovej vojny mlyn zanikol. Mlynský most zničili v roku 1945 nemecké vojská."

 Škola T. G. Masaryka

Obrazek 

 ,,Stavba školy sa začala 16. apríla 1931. Stavala ju firma Angelíny Hubert z Holíča podľa projektu jedného z najvýznamnejších slovenských architektov Emila Belluša. Tento je autorom známeho Kolonádneho mosta v Piešťanoch, Slovenského veslárskeho klubu, budovy NBS na Štúrovej ulici v Bratislave, obytných súborov v Bratislave a mnohých ďalších významných architektonických diel po celom Slovensku. Pri slávnostnom položení základného kameňa i pri odovzdani 11. októbra 1931 sa zúčastnil aj minister školskej a národnej osvety Dr. Ivan Dérer. Celkový stavebný náklad bol 748 536 Kčs, z toho pôžička 450 000, podiel obce 148 536 a dar prezidenta T. G. Masaryka 150 000 Kčs. Bohužial, zlá finančná situácia obce neumožnila dobudovať budovy školy v plnom rozsahu (nebola napríklad vybudovaná telocvičňa) čo čiastočne narušilo pôvodný Bellušov koncept, základný charakter budovy však ostal nezmenený a stavba splnila svoj pôvodný účel a slúžila ako školské zariadenie obci takmer šesťdesiat rokov. V súčasnosti v budove sídli Hraničné oddelenie PZ SR."

 www.kopcany.sk

 QQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQQ

,,Vysoko nad slovenským Záhořím se na skalních útesech Malých Karpat pyšně tyčí zbytky Plaveckého hradu. Jeho historie a legendy skrývají drama srovnatelné s Homérovým eposem Ilias. Hrad byl postaven před rokem 1273 jako součást pásu pevností, které měly zabezpečit hranice Horních Uher před Čechy. Střežil pusté a nebezpečné pohraniční pásmo Záhoří, které Maďaři schválně násilně vystěhovali a učinili je „mrtvým územím nikoho“, aby ztížili přístup do nitra Slovenska. Žily tu jen skupiny vyzvědačů a pozorovatelů z řad podrobených národů - Sikulů, Pečeněhů a Kumánů. A právě podle posledních z nich, vysokých a blonďatých válečníků, kterým místní začali říkat Plavci, hrad dostal své jméno."

Hrad nechal rozbořit císař

,,Stejně jako většina ostatních hradů kolem Váhu zažil Plavec v průběhu staletí řadu majitelů. Z nich vyniká jak známý Matouš Čák, tak Zikmundův nohsled Ctibor ze Ctibořic, kterému se ve své době říkalo „celého Pováží pán“. V 16. století byl Plavec, coby majetek jedné z nejbohatších rodin v Evropě, německých Fuggerovců, posílen novými hradbami a dělovými baštami podle návrhu věhlasného Albrechta Dürera. Ani další zesilování hradeb však hrad neuchránilo před Rákócziho muži, kteří ho obsadili na počátku 18. století. Proto byl v roce 1706 císařským vojskem dobyt a rozbořen. Ještě předtím, konkrétně 27. prosince 1607, se ale Plavec stal dějištěm dramatu, které jako by se inspirovalo Homérovým eposem Ilias o desetiletém dobývání Tróje řeckými nájezdníky."

Pomsta krutého hraběte

,,Petr Bakič, majitel Řádu zlatých ostruh, na Plavec s pomocí podplaceného služebnictva a nálože střelného prachu unesl Zuzanu, manželku majitele holíčského hradu Franze Révaye. Ačkoli spor hrozil přerůst ve válku, bylo nakonec manželství nešťastné Zuzany a krutého Révaye z Holíče úředně rozvedeno. Zdálo se, že láska obou milenců bude naplněna. Podle legendy se však hrabě Révay nehodlal s takovou veřejnou potupou smířit a objednal si na Petra Bakiče nájemného vraha. Měl jím být Sršeň, jeho nejlepší lučištník. Aby ho k vraždě donutil, dal Révay uvěznit jeho mladou ženu. Sršeň však úkol splnit nechtěl, neboť Révay byl ke své ženě na rozdíl od Petra Bakiče velmi krutý, a proto střelil do okna Bakičovi šíp s listinou, ve které ho varoval, ať se ukryje v hradu. Chtěl se pak vymluvit na to, že se mu Bakiče nepodařilo objevit."

,,Jenže dlouhé čekání hraběte Révaye rozzuřilo a dal nejprve zavraždit Sršňovu ženu a pak poslal na svého soka jiného zabijáka. Kulku mířící na Bakiče ale srazil nešťastný Sršeň, který se právě dozvěděl, co se stalo s jeho ženou. Ještě předtím než zemřel, stačil najatému zabijákovi šípem prostřelit hrdlo."

,,Nešťastný lučištník byl pochován poblíž hradu v dutině vykotlaného dubu. Místní lidé tomu místu nedaleko keltského oppida Pohanská dodnes říkají Sršňův dub."

Týdeník Spirit

,,Vysoko nad slovenským Záhořím se na skalních útesech Malých Karpat pyšně tyčí zbytky Plaveckého hradu."

Podívejte se na video - zadejte do vyhledávače:

https://www.youtube.com/watch?v=A0-FnKAZ-B0

OOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO

,,Město HURBANOVO"

gal8_obr1175148429_37

,,Archeologické nálezy potvrdzujú, že sa na tomto území vystriedali viaceré praveké kultúry, z obdobia sťahovania národov tu žili kmene kvádov, dákov, markomanov, gótov, avarov a hunov."
,,Pôvodnou osadlosťou bola časť Konkoľ, podľa archívnych listín pod názvom “possesio Concol“, ktorá po odchode tatarských vojsk bola v roku 1242, osídlená kunmi pod vedením Matúša Thegeho, známeho ako Máté Thege de Concol, ktorému kráľ Béla IV. daroval zemanský titul a 1600 ha-ový majetok."

,,Z tohoto obdobia je známa aj osadlosť “villa Wegh” z roku 1247 so slovanským osídlením, pričom najznámejším majiteľom bol v roku 1308 knieža Ápor."

,,Prvá zmienka o pôvodnom osídlení v oblasti súčasného Hurbanova podchádza z roku 1357 ako “possesio Galla“, z ktorého sa neskôr stal názov Ó-Gyalla."

,,Časť Bohatá je podľa historických listín známa od roku 1404, pričom patrila zemianskym rodinám Deshyzyovcov a od roku 1571 Ordódyovcom. V druhej polovici 16. storočia po tureckých nájazdoch bola čiastočne vyľudnená, avšak od polovice 17. storočia sa opätovne osídlila."

,,Významným historickým obdobím v dejinách mesta bola druhá polovica 19. a začiatok 20. storočia, keď v meste pôsobil Dr. Miklós Konkoly – Thege, ktorý napísal vyše 40 vedeckých prác a založil prvú hvezdáreň na bývalom historickom území Rakúsko – Uhorska, ktoré malo svoje významné postavenie z celoeurópskeho hľadiska."

Podívejte se na video - zadejte do vyhledávače:

https://www.youtube.com/c/mestohurbanovotv

hvezdaren_v_hurbanove

HVĚZDÁRNA

,,Mesto Hurbanovo sa nachádza na klimaticky najteplejšom mieste Podunajskej nížiny južného Slovenska, na sútoku riek Žitavy a Nitry, pri štátnej ceste medzi Komárnom a Novými Zámkami. Najstaršia dochovaná písomná zmienka v kontexte s dnešným územím mesta pochádza z roku 1193. Prvá písomná zmienka o obci Gyalla je z roku 1329 a ako posessio Gylla /Gyalla/ v roku 1357.

Nachádzajú sa tu rôzne historické pamiatky. Napr. R. k. Kostol sv. Ladislava, Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi, klasicistická kúria, Poľovnícky zámok, R. k. Kostol sv. Anny ai. Medzi chránené prírodné pamiatky zaraďujeme aj historický park v areály observatória a hvezdárne a dva historické parky v mestskej časti Bohatá."

www.hurbanovo.sk

OOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář